Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

Z obecnej kroniky

Zo zápisníka obecného kronikára

  • Názov našej obce Bašovce sa podľa ľudovej povesti pripisuje istému chýrnemu bačovi, ktorý prišiel údajne z tematínskeho panstva so stádom oviec. A tu, na lúkach, lesoch a pasienkoch vôkol potoka Dubové si dobre bačoval so svojimi pomocníkmi. Kraj sa mu páčil, i založil osadu Bačovce, ktorá bola neskôr pomenovaná na Bašovce.
  • Našu obec často nivočili povodne. Aj rok 1813 bol tragický. V čase žatvy, v dňoch 26. - 28. augusta, povodeň zaplavila takmer celú považskú dolinu. Mútne prúdy vody nemilosrdne odniesli z polí nakopené snopy obilia, hučiaca voda znivočila i obilie, ktoré ešte zostalo na koreni. Z časti boli zničené i domce, z ktrých sa obyvateľstvo zachránilo iba útekom.
  • Polia v našom  bašovskom chotári často postihovali spodné vody, ktoré ovplyvňoval blízky Váh. Naši predkovia preto obrábali pomerne veľmi malú časť chotára a to v lokalite honov Políčko a Dlhé. Ostatná pôda v katastri obce bola pomerne neúrodná, porastená stromami, kríkmi a najmä nekultivovanými kyslými pasienkami. Podľa ústneho podania roľníci v žatvách kládli pokosené obilie - hrste na plachty a až potom viazali snopy, aby zachránili každé zrnko obilia.
  • Cholera v Bašovciach v roku 1831. V roku 1831 postihla našu obec cholera. Ľudia zomierali, ako sa vraví, ani muchy. Z podaktorých domcov zomreli dvaja aj traja ľudia. Cholera spôsobila, že sa musel založiť nový cintorín za dedinou, pri potoku Dubové. Dovtedy Bašovčania pochovávali svojich zomrelých v spoločnom cintoríne v Pobedíme. Do pobedímskeho cintorína však viedla len úzka, blatistá cesta okolo poľa Kapustnice. V týždňoch, keď ľudí kosila cholera, na celú obec padol veľký smútok a žiaľ.
  • V roku 1839 vypukol požiar v dome č. 39 (Na tomto mieste stojí budova potravného družstva). Vtedy tu býval židovský krčmár Filip Schneider. Krčmár pálil lieh vo svojej pálenici. Táto pálenica sa stala osudnou pre celú obec. Pravdepodobne z neopatrnosti lieh začal horieť, vo chvíli zbĺkla celá pálenica, na to susedova stodola (U Filu), plná obilia. Z nej sa požiar rýchlo rozšíril na celý rad domov okolo Dubového až po Račkovce. Nečudo, lebo všetky domce mali slamenú strechu. Škoda bola veľká pretože roľníci mali obilie uložené v stohoch a kobylinách. Všetko ľahlo popolom.
  • Na konci fašiangov v roku 1886 vzplanul veľký požiar u občana Jána Orihela. Ľudia sa práve najlepšie zabávali v krčme na fašiangovej zábave. Na nešťastie vial silný vietor a požiar sa veľmi rýchlo preniesol po domcoch so slamennými strechami. Čoskoro zhorel celý krížny rad domcov i rad domcov od Dolných lúk až po Štepnice. Tejže jari zažili ľudia veľkú biedu. Ďalší požiar pustošil našu obec v roku 1897. 

Dňa 29. októbra 1903 vypukol požiar v stodole Jozefa Mikláša na Melčine. Od Moravian vial     silný vietor, ktorý spôsobil, že oheň sa prudko rozšíril a pohltil takmer pol dediny. Ľudia pracovali na poli, kopali repu. Bola to zase smutná jeseň pre Bašovčanov.

  • 1. októbra 1903 občania Bašoviec prevzali do prenájmu prepoštský majetok, o ktorý naši občania viedli dlhý spor s novomestskou prepozitúrou. Pôda sa nachádzala v bašovskom katastri pod menom Pánske. Tieto úrodné pozemky sa rozprestierali aj blízo dediny. Pretože hospodárske zvieratá a hydina spôsobili na porastoch značnú škodu, prepozitúra vymenila polia za role na hone Kráčiny, Horné, Kamenný Brodok a Pažitie.
  • V roku 1912 bol postavený chýrny dom v strede dediny. Dala si ho vybudovať židovka Alžbeta Schneiderová. Na tie časy to bol veľký a drahý dom. 70- ročnú Schneiderovú príslušníci HG za tzv. slovenského štátu dali odvliecť do koncentračného tábora. V spomenutej budove po oslobodení mala svoje sídlo Ľudová milícia a neskôr Miestny národný výbor. V druhej časti budovy sa zriadila ZDŠ. Neskôr žiaci navštevovali vyššie ročníky ZDŠ v Pobedíme a v uvoľnenj budove sa zriadil obchod s potravinami.
  • Nakoľko naša obec bola výlučne poľnohospodárska, nomestská  prepozitúra postavila u nás mlyn na potoku Dubové. Tento mlyn ako prvá mala v prenájme rodina Bieliková, nesôr  Atalova a napokon ho vlastnili Jekelovci. Posledným majiteľom mlyna bol roľník  Jozef Dekan.
  • Občania v Bašovciach založili potravné družstvo dňa 1. 5 1919. Obecný výbor vtedy odkúpil krčmu od majiteľa Jána Urbana za 24 000 korún. Terajšiu budovu potravného družstva so sálou postavili naši občania v roku 1934. Objekt vybudovali murárski majstri Anton Mitošinka z Ostrova a Gejza Miklovič z Pobedíma. Na tridsiate roky to bola významná spoločenská budova.
  • Obdobie vysťahovalectva poznačilo i našu obec. Bašovce boli malá dedinka s neveľkým chotárom, preto sa v nej v rokoch 1924 - 1927 vysťahovalo veľa rodín do Ameriky. Viacero rodín sa však odobralo i na južné Slovensko, do oblasti Žitného ostrova. Tu založili celé dediny, napríklad Bellovú Ves a Blahovú dedinu. Z Bašoviec sa prvý vysťahoval roľník Rafael Mikláš. O rok neskôr ho nasledoval Jozef Mikláš s celou početnou rodinou. Po nich nasledovali ďalšie rodiny, ako Juraj Urban, Jozef Bohovic, Gašpar Petráš, Jozef Feranec, Michal Dekan, bratia Ladislav a Rudolf Melicherovci a ďalší. Bašovčania sa v cudzine osvedčili ako statoční a usiloovní pracovníci. V roku 1939, keď oblasť južného Slovenska zabralo horthyovské Maďarsko, mnohí Bašovčania sa vrátili do rodnej obce.
  • Ďalší veľký požiar vypukol v Bašovciach dňa 29. septembra 1936. Presne o 10. hodine predpoludním sa vznietil oheň v stodole roľníka Mikláša na Melčine. Vcelku zhorelo 8 stodôl týmto roľníkom: Michalovi Miklášovi, Gašparovi Ferancovi, Vincencii Dekanovej, Jánovi Dekanovi, Gašparovi Urbanovi, Anne Miklášovej (Kuželech), Michalovi a Valentovi Filovi. Všetkým zhoreli aj stohy slamy. Požiar znivočil aj veľa ovocných stromov. Presne v tejto lokalite bol už požiar 1903.
  • Začali s malou ručnou striekačkou ... Ako vidno zo zápisníka, v našej obci často šarapatili požiare. Preto občania hľadali proti nim účinnú ochranu. Z tohto dôvodu založil sa u nás požiarny zbor (podľa ústneho podania) už v roku 1906. Pre protipožiarnu ochranu mal náležité pochopenie i obecný výbor, ktorý požiarnemu zboru zakúpil malú ručnú striekačku. Prvým veliteľom hasičského zboru bol Urban Macko Józef, ktorý funkciu veliteľa úspešne vykonával dlhé obdobie. Požiarny zbor v obci sa podstatne upevnil v roku 1919 a najmä v roku 1925, keď bol zvolený za veliteľa Valent Urban Macko. Prestavba požiarnej zbrojnice a jej kompletné vybavenie sa uskutočnilo vďaka veľľkej pomoci ONV v Piešťanoch a menovite bývalého tajomníka Okresného výboru požiarnej v Piešťanoch Michala Dekana v roku 1959.
  • Výstavba novej školy. Dňa 1. mája 1930 na mieste starej asanovanej školy, začala sa výstavba novej školskej budovy v Bašovciach. Škola sa budovala z prostriedkov získaných zo zbierky medzi občanmi. Celý objekt sa postavil za pomerne krátky čas, veď už  1. októbra 1930 bola stavba ukončená. Veľkú zásluhu na jej vybudovaní mali murárski majstri Silvester Mišík a Jozef Mitošinka z Pobedíma, ako i stavbyvedúci arch. Vladimír Breštenský z Piešťan.
  • Oslobodenie našej obce. Skorý prechod frontu, skoré oslobodenie našej obce od nemeckých fašistov sa dali predvídať i z toho, že Nemci nútili občanov Bašoviec kopať zákopy na svahoch Očkova a Podolia. Nemci bez akejkoľvek náhrady zrekvírovali od roľníkov v obci aj 24 koní a 12 povozov. Konečne svitol deň 4. apríl 1945, keď v podvečer jednotky Sovietskej armády oslobodili našu obec. Tesne pred príchodom frontu rumunské lietadlá ostreľovali nemeckých fašistov. Po príchode hrdinských červenoarmejcov občania povychádzali z pivníc a bunkrov privítať hrdinských sovietskych vojakov a poďakovať sa im za oslobodenie.

 

Regionálne Združenie miest a obcí Slovenska – región Jaslovské Bohunice

Katastrálna mapa obce Bašovce

Za obsah zodpovedá
webmaster

dnes je: 14.12.2017

meniny má: Branislava, Bronislava

webygroup
ÚvodÚvodná stránka